banner
Dnes je Sobota 19.augusta 2017; Meniny má Lídia; Zajtra Anabela

História obce

Na Slovensku je okolo 50 obcí s menom Lehota. Už samotný názov týchto dedín niečo napovedá o ich vzniku. Prvým osadníkom novozaložených sídel udeľovali zemepáni na istý čas úľavu - lehotu od rôznych naturálnych dávok a peňažnej renty. Medzi ľuďmi, čo sa podujali zúrodniť a kolonizovať neplodné, zväčša horské oblasti, a zemepánom sa uzavrela písomná, alebo v starších časoch aj ústna dohoda, kde bolo presne vymedzené, na akú dlhú dobu budú prví kolonisti oslobodení od zemepánskych povinností.

Najdôležitejšou osobou spomedzi nových kolonistov bol škultét, alebo šoltýs, ktorý bol vlastne hlavným podujímateľom celej kolonizácie. Šoltýs zabezpečil ľudí, ochotných osídliť a zúrodniť dovtedy pustú a neúrodnú horskú pôdu. Organizoval a viedol práce spojené s týmto namáhavým dielom. Za zásluhy pri založení obcí, zemepán šoltýsom udeľoval rôzne výhody a slobody, najčastejšie v podobe dedičnej škultécie. Šoltýs a jeho priami potomkovia zostali osobne slobodní, nemuseli zemepánovi odvádzať žiadne platby. Ďalším privilégiom šoltýsov bolo dedičné richtárstvo v nimi založenej obci. Ostatní kolonisti užívali slobodu len do tej doby, kým neuplynula lehota - doba ich oslobodenia.

Pečať obce
Pečať obce Stará Lehota

Trvanie lehoty bolo závislé od rôznych okolností, no pohybovalo sa v rozmedzí 6-20 rokov. Nižšia hranica lehoty sa dávala v tom prípade, ak šlo o zúrodnenie spustnutých a opustených plôch, lehota na 15-20 rokov sa udeľovala vtedy, keď osadníci- kolonisti zúrodňovali horské oblasti, kde predtým človek trvalo nesídlil. Toto bol aj spôsob vzniku Starej Lehoty, kde sa jej prví obyvatelia podujali na veľmi namáhavé dielo, zúrodniť lesnú a horskú pôdu, ktorá do ich príchodu nebola prakticky využívaná. Prvú fázu po založení Lehoty predstavovalo rozsiahle a niekoľko rokov trvajúce klčovanie lesných porastov.

Za akých okolností a kedy vznikla Stará Lehota, nemáme žiadne písomné správy. Vieme len toľko, že Lehoty v oblasti západného Slovenska Považského lnovca vznikali už v 13. storočí a do tejto doby môžeme klásť pravdepodobné počiatky obce.

V prvej písomnej zmienke z roku 1348 sa spomína len jedna Lehota, no je veľmi pravdepodobné, že šlo o celé územie, na ktorom už v tej dobe jestvovali dve osady (terajšia Stará a Nová Lehota). Nepriamym dôkazom je aj starolehotský rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša, ktorý bol postavený už v 14. storočí. Existencia kostola v Starej Lehote pred viac ako šiestimi storočiami potvrdzuje, že obec bola dostatočne rozvinutá, hospodársky zabezpečená a v obvode kostola musel byť dostatok veriacich.

Ešte začiatkom 18. storočia v Nitrianskej stolici, ktorá sa pokladala za hospodársky i kultúrne najrozvinutejšiu, boli dve tretiny z celkového počtu obcí bez kostola. Preto je skutočne pozoruhodné, že Stará Lehota, jedna z chudobnejších dedín tejto stolice mala v tej dobe svoj vlastný kostol už 4 storočia.

 

Kultúra

Rozvoj kultúrnych aktivít bol poväčšine dielom učiteľov, či učiteliek. Najväčšiu a najbohatšiu kultúrnu činnosť v minulosti Starej Lehoty vyvíjali ochotníci. Je až prekvapujúce, koľko hier dokázali nacvičiť a zahrať svojim rodákom, či obyvateľom v okolitých obciach. Pritom nacvičovanie sa dialo vo voľnom čase a všetky vystúpenia boli bezplatné. Už niekoľo rokov po skončení 1. svetovej vojny sa v Starej Lehote začalo ochotnícky nacvičovať divadlo.

Posledný ochotnícky súbor na Starej Lehote
Posledný ochotnícky súbor na Starej Lehote

KuItúra sa v dobe pred zavedením elektriny šírila aj formou pojazdných kín. V roku 1948 premietali na Starej Lehote Film Jánošík, za enormného záujmu obecenstva. Na predstavení sa zúčastnilo 190 obyvateľov. V tej dobe príchod pojazdného kina do obce bez elektriny bol veľkou udalosťou. Po zavedení elektriny boli z prostriedov MNV zakúpené premietacie prístroje a v šesťdesiatych rokoch sa konali občasné filmové predstavenia.

Ku kultúrnemu i vzdelanostnému pozdvihnutiu obyvateľov Starej Lehoty prispeli aj verejné knižnice. Pri ľudovej škole vznikla už začiatkom 20. storočia malá knižnica, pre potreby občanov. Postupne sa jej fond rozrastal. Po druhej svetovej vojne sa vybudovala v obci ľudová knižnica, ktorá slúži v zmenenej podobe prakticky až do súčasnosti.

Starolehotská dychovka z r.1929
Starolehotská dychovka z r.1929

 

Zemepisné pomery

Stará Lehota leží v doline pohoria Považský Inovec, v hornej časti údolia Modrovského potoka. Stred obce je v nadmorskej výške 326 metrov. Plocha chotára je 1619 hektárov. Z väčšej časti je hornatý a pokrytý lesom. Najvyšší bod na území chotára Starej Lehoty je 665 metrov, najnižší 232 metrov nad morom.

Kedysi obec Stará Lehota patrila do Nitrianskej župy, do slúžnovského okresu Nové Mesto nad Váhom. Po zrušení župného zriadenia v roku 1922 sa dostali pod okres Nové Mesto nad Váhom. Od roku 1950 bola Stará Lehota na vlastnú žiadosť pričlenená k okresu Piešťany a do Bratislavského kraja. Po reforme územnej správy 1 . júla 1960 sa začlenili do Trenčianskeho okresu a Západoslovenského kraja. Nové územnosprávne členenie Slovenska, ktoré sa zriadilo v roku 1995, zaradilo Starú Lehotu do obnoveného okresu Nové Mesto nad Váhom a novovzniknutého Trenčianskeho kraja.

 

Zdroj: Ivan Mrva: Stará Lehota, Nová Lehota; 1998. ISBN: 80-967977-7-8

In-počasiea> Meteoinfo

naturePage break